V daňovom poriadku nastalo niekoľko zmien s účinnosťou od 01.01.2016. Prinášame Vám prehľad troch najdôležitejších:
1. Možnosť podať dodatočné daňové priznanie aj po začatí daňovej kontroly
Správa daní umožňuje podať dodatočné daňové priznanie aj do 15 dní odo dňa:
· spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
· doručenia oznámenia o daňovej kontrole,
· doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo,
· doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo.
Tento štatút je výhodné použiť nakoľko to má vplyv na výšku pokuty, ak by bola vyrubená.
2. Zmena v spôsobe určenia výšky niektorých pokút
Výšku pokuty, ktoré sa vzťahujú priamo na sumu dane (napr. na daň z príjmov právnickej osoby) alebo uplatneného nároku (napr. na nadmerný odpočet) ovplyvňujú po novom dva faktory a to do doba trvania protiprávneho stavu a okolnosti, ktoré vedú k uloženiu pokuty. Zároveň platí, že pokuta nemôže byť nižšia ako 1 % z vyrubenej sumy a vyššia ako vyrubená suma príslušnej dane.
Pokuta sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia 15-dňovej lehoty na podanie dodatočného daňového priznania po „začatí daňovej kontroly“ alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok.
Týmto spôsobom chce správca dane motivovať daňové subjekty k tomu, aby dodatočné daňové priznanie podali ihneď resp. v kratšom termíne, nakoľko tým je aj výška pokuty nižšia – buď je pokuta vo výške základnej alebo dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne, najmenej vo výške 3 % alebo 7 % ročne.
V prípade, ak protiprávny stav odstráni správca dane daňovou kontrolou alebo určením dane podľa pomôcok tak sadzba pre určenia pokuty je vo výške trojnásobku základnej sadzby Európskej centrálnej banky ročne, najmenej však 10 % ročne.
Príklad:
Spoločnosti A uplynie lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby 31.03.2016. Následne zistí, že daň v daňovom priznaní má byť vyššia o 1.000 eur. Dátum zistenia:
a) 15.05.2016 a dodatočné daňové priznanie podá dňa 02.06.2016 alebo
b) 15.11.2016 a dodatočné daňové priznanie podá dňa 04.12.2016.
Akú vysokú pokutu dostane spoločnosť A?
Vzhľadom k tomu, že spoločnosť A podá samostatne dodatočné daňové priznanie pred daňovou kontrolou tak výška pokuty sa určí podľa počtu dní trvania „protiprávneho stavu“ (od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania až po podanie dodatočného daňového priznania). Výška pokuty je základná úroková sadzba ECB, ktorá je však v súčasnosti nižšia ako 3 %, tak sa uplatní výška 3 % ročne.
Výpočet pokuty:
a) Počet dní x suma x sadzba = 63 x 1 000 x 3 % ročne = 5,16 Eur
b) Počet dní x suma x sadzba = 248 x 1 000 x 3 % ročne = 20,32 Eur
Z uvedeného vyplýva, že čím neskôr daňovník podá dodatočné daňové priznanie, tak tým je výška pokuty vyššia, napr. ak by podal dodatočné daňové priznanie až 30.04.2019, tak pokuta by bola vo výške 92,40 Eur.
V prípade ak by bola pokuta uložená ešte podľa znenia zákona účinného do 31.12.2015, tak jej výška by bola 5 % zo sumy 1 000 Eur t.j. 50 Eur bez ohľadu na to, či by daňovník podal dodatočné daňové priznanie 02.06.2016, 04.12.2016 alebo 30.04.2019.
3. Úhrnná pokuta
Zavádza sa štatút úhrnnej pokuty, ktorú správca dane uloží (ak to bude účelné a možné) daňovému subjektu za dva a viac správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta v rámci ustanoveného rozpätia (napr. od 60 do 20 000 Eur, do výšky 1,3 % zo sumy a pod.)
Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa daňovník dopustil, zároveň najviac vo výške najvyššej hornej hranice sadzby pokuty za správny delikt, ktorých sa dopustil. Ak nastane situácia, že sú za viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia (o pokute), ktoré sa vzťahuje na jeden zo správnych deliktov.
Úhrnnú pokutu uloží ten správca dane (napr. daňový úrad), ktorý je oprávnený pokutu uložiť.
Úhrnnú pokutu možno uložiť nie len za správne delikty ustanovené daňovým poriadkom, ale aj za správne delikty ustanovené v osobitných právnych predpisoch, ktorými sú napríklad:
· zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
· zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
· zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
· zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.
Platí však, že úhrnná pokuta sa môže uložiť len za správne delikty ustanovené jedným právnym predpisom. Nie je možné uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt podľa zákona o účtovníctve a správny delikt podľa daňového poriadku, lebo nejde o správne delikty v rámci jedného právneho predpisu. Platí to aj v prípade, ak je na uloženie pokuty príslušný ten istý správca dane.
Príklad:
Daňový subjekt nepodal daňové priznanie v ustanovenej lehote, dopustil sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého bodu daňového poriadku. Za tento správny delikt uloží správca dane pokutu od 30 do 16 000 Eur. Zároveň si nesplní aj registračnú povinnosť v ustanovenej lehote, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Správca dane je oprávnený uložiť pokutu od 60 do 20 000 Eur. Správca dane môže vyhodnotiť, že uloženie súhrnnej pokuty je účelné a možné a určí ju najmenej vo výške 60 a najviac vo výške 20 000 Eur pre obidva správne delikty.
Autor: Ing. Martina Zabáková, daňový poradca, ATC