Zákonom č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), bolo s účinnosťou od 1.1.2015 novelizované ustanovenie § 2 písm. i), v ktorom sú definované daňové výdavky a tiež bolo doplnené nové ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t), ktoré stanovuje výšku daňových výdavkov, ktorú si môže daňovník uplatniť pri majetku využívanom aj na súkromné účely.
Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, je daňový výdavok od 1.1.2015 uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, okrem výnimiek ustanovených v § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, potom sa do daňových výdavkov zahrňujú výdavky na tento majetok v pomernej časti, v akej sa majetok používa v súvislosti so zdaniteľnými príjmami, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. Uvedené sa vzťahuje nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním. Teda aj na počítače a internet, telefóny, mobily a ich paušály, kamery, fotoaparáty, kosačky, vozíky, bicykle a pod.
Výdavky (náklady) na obstaranie majetku, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku využívaného aj na súkromné účely môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch buď
> vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo
> v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
Ak sa daňovník rozhodne pre uplatňovanie výdavkov pri majetku, ktorý používa aj na súkromné účely, vo forme paušálnych výdavkov, potom si môže do daňových výdavkov zahrňovať 80 % výdavkov (nákladov) bez ohľadu na skutočnosť, v akom pomere tento majetok skutočne využíva na súkromné účely. V prípade uplatňovania paušálnych výdavkov vo výške 80 % môže byť majetok využívaný na súkromné účely aj v inom pomere, napr. 70 %, 50 % a pod.
Upozornenie: Uplatňovanie výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na:
– výdavky na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nikdy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov (napr. výdavky na nákup dioptrických okuliarov daňovníka, spoločenských odevov, na stomatologické výkony, plastické operácie a pod.),
– výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami, ktoré daňovník uplatňuje od 1.1.2015 rovnako ako pred novelou zákona, t. j. ak daňovník využíva nehnuteľnosť na zabezpečenie zdaniteľného príjmu iba sčasti, do daňových výdavkov zahrňuje iba pomernú časť odpisu tejto nehnuteľnosti zodpovedajúcu pomeru jej využívania v súvislosti so zdaniteľnými príjmami; uvedené sa vzťahuje aj na ostatné výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou, ako sú výdavky na technické zhodnotenie, opravy, údržbu a ostatné výdavky vynaložené v súvislosti s nehnuteľnosťou,
– výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov; ak sa však bude jednať o poskytnutie motorového vozidla zamestnancovi v 9. roku a v ďalších rokoch od jeho zaradenia do užívania, keď sa už ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov neaplikuje, zamestnávateľ je povinný postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov účinného od 1.1.2015 a všetky výdavky súvisiace s týmto motorovým vozidlom a jeho prevádzkou uplatňovať v daňových výdavkoch v pomernej časti,
– výdavky zamestnávateľa na majetok poskytnutý zamestnancovi ako zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa alebo v inej zmluve, ak je zamestnancovi tento benefit zdanený ako príjem zo závislej činnosti a zamestnávateľ uplatňuje daňové výdavky podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov,
– výdavky na spotrebované pohonné látky, ktoré sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či sa ostatné výdavky (náklady) súvisiace s predmetným motorovým vozidlom uplatňujú vo forme paušálnych výdavkov alebo v preukázateľnej výške podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov,
– daň z motorových vozidiel, ktorá je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov bez ohľadu na rozsah použitia motorového vozidla na podnikateľské a na súkromné účely.
Daňovník, ktorý je fyzickou osobou a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, upravuje výdavky súvisiace s majetkom, ktorý používa aj na súkromné účely, v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií pri uzavretí účtovných kníh. Ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva, upravuje výsledok hospodárenia v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby cez položky zvyšujúce základ dane (znižujúce stratu). Daňovník, ktorý je právnickou osobou, upravuje výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby cez položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami na r. 15 tabuľky A, ktorý je súčasťou r. 130 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.
Upozornenie: Ak sa jedná o osobný automobil zatriedený do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (t.j. osobné automobily) so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, ktorý daňovník používa aj na súkromné účely, potom je povinný krátiť všetky výdavky súvisiace s obstaraním a prevádzkovaním tohto osobného automobilu podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov a zároveň je povinný aj upravovať základ dane (čiastkový základ dane) v závislosti od vykázaného základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov.
Uplatňovanie pomernej časti výdavkov súvisiacich s majetkom, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, sa vzťahuje aj na odpisy tohto majetku. Pri odpisovaní majetku sa podľa § 24 ods. 8 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov (nákladov) zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. V súvislosti s uplatňovaním odpisov majetku v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov bolo doplnené aj ustanovenie § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ktoré definuje zostatkovú cenu majetku. Zostatkovou cenou majetku na účely dane z príjmov je rozdiel medzi vstupnou cenou majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov, pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje celý ročný odpis bez akéhokoľvek limitovania vypočítaný podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov.
Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR